Môj známy, tiež z alkoholickej rodiny, má tieto pocity keď ide do divadla. Jeho otec bol divadelník a z práce sa vracal pravidelne opitý. Negatívny vzťah má ale dotyčný len k divadlu, nie k alkoholu. „Možno sa stretnúť s krajnou polohou, kedy potomok závislého alkohol úplne odmieta, ale považovať to za pravidlo by bolo zjednodušením. Každopádne potomkovia alkoholikov prichádzajú do života zaťažení väčšou mierou zraniteľnosti voči závislostiam“ hovorí Michal Miovský z Kliniky adiktológie pri 1. Lekárskej fakulte VFN v Prahe. Takže napriek snahe „hlavne nebyť ako oni“ aj potomkovia alkoholikov končievajú ako notorici. A to najmä preto, lebo nepoznajú žiadny zdravší spôsob riešenia nakopených problémov. Pritom majú mimoriadny talent ťažkosti hromadiť.
V rodinách alkoholikov sa totiž problémy neriešia, odkladajú sa, nemožno nič plánovať a doťahovať do konca. Dieťa je od malička zvyknuté, že máloktorú svoju hru dokončí, hračky necháva rozhádzané uprostred miestnosti a ide sa schovať aby nemuselo sledovať ako opitý rodič padá. Alebo s musí za päť minút zbaliť a ísť nocovať k babičke. K robeniu úloh ho nikto nevediem takže ho to stojí veľa energie. Keď sa to spojí s faktom, že má sklony preťažovať sa a nakladať na seba viac než dokáže zvládnuť, výsledkom je veľa nesplnených úloh, čo stresuje.
Ako z toho von?
Uvedomila som si, že mám problém, až keď som po rokoch trápenia mala zrazu fungujúci vzťah a vysnívanú prácu. Všetko fungovalo, ale mňa stále mučili pochybnosti a strach ,že to musí skoro skončiť. Že sa príde na to, že som „za A“ neznesiteľná a „za B“ neschopná. Naskočili mi z toho vyrážky, ktoré má zaviedli až na terapiu.
Až tam som si uvedomila súvislosť medzi prežitkami z detstva a súčasnými problémami. Musela som sa do seba ponoriť a začať sa vnímať. Teda to, čo sa dieťa z alkoholickej rodiny nikdy nemohlo naučiť, lebo keby začalo vnímať svoje skutočné pocity, zbláznilo by sa. Existujú také svojpomocné skupiny, kde stretnete podobne „postihnutých“. Nájdete ich napr. na webewww.dda.euweb.cz.
Teraz, keď mám tridsať rokov, vyrážky zmizli a ja si konečne dokážem vymedziť hranice. Stálo ma to veľa priateľov, pretože som si uvedomila, že som sa počas tých rokov obklopila ľuďmi, ktorých nepotrebujem, čo ma vyčerpávalo. Za svoj nový život som zaplatila desaťtisíce: za terapiu a za nové zariadenie bytu. Zrazu som nechcela žiť v provizóriu ako doteraz. Rozumne a dospelo pôsobím asi od dvanástich rokov, ale až teraz som naozaj dospelá.
V rodinách alkoholikov sa totiž problémy neriešia, odkladajú sa, nemožno nič plánovať a doťahovať do konca. Dieťa je od malička zvyknuté, že máloktorú svoju hru dokončí, hračky necháva rozhádzané uprostred miestnosti a ide sa schovať aby nemuselo sledovať ako opitý rodič padá. Alebo s musí za päť minút zbaliť a ísť nocovať k babičke. K robeniu úloh ho nikto nevediem takže ho to stojí veľa energie. Keď sa to spojí s faktom, že má sklony preťažovať sa a nakladať na seba viac než dokáže zvládnuť, výsledkom je veľa nesplnených úloh, čo stresuje.
Ako z toho von?
Uvedomila som si, že mám problém, až keď som po rokoch trápenia mala zrazu fungujúci vzťah a vysnívanú prácu. Všetko fungovalo, ale mňa stále mučili pochybnosti a strach ,že to musí skoro skončiť. Že sa príde na to, že som „za A“ neznesiteľná a „za B“ neschopná. Naskočili mi z toho vyrážky, ktoré má zaviedli až na terapiu.
Až tam som si uvedomila súvislosť medzi prežitkami z detstva a súčasnými problémami. Musela som sa do seba ponoriť a začať sa vnímať. Teda to, čo sa dieťa z alkoholickej rodiny nikdy nemohlo naučiť, lebo keby začalo vnímať svoje skutočné pocity, zbláznilo by sa. Existujú také svojpomocné skupiny, kde stretnete podobne „postihnutých“. Nájdete ich napr. na webewww.dda.euweb.cz.
Teraz, keď mám tridsať rokov, vyrážky zmizli a ja si konečne dokážem vymedziť hranice. Stálo ma to veľa priateľov, pretože som si uvedomila, že som sa počas tých rokov obklopila ľuďmi, ktorých nepotrebujem, čo ma vyčerpávalo. Za svoj nový život som zaplatila desaťtisíce: za terapiu a za nové zariadenie bytu. Zrazu som nechcela žiť v provizóriu ako doteraz. Rozumne a dospelo pôsobím asi od dvanástich rokov, ale až teraz som naozaj dospelá.